Demencia je termín, ktorým sa označujú neurodegeneratívne ochorenia. Pre tieto ochorenia sú typické najmä zmeny v správaní. Zároveň sú spojené so stratou mentálnych a koordinačných schopností. Niektoré druhy demencie sa časom zhoršujú, iné sa dajú liečiť, u niektorých typov sa dokonca dajú aj zvrátiť tieto prejavy.
- Čo je to demencia?
- Čo spôsobuje demenciu?
- Príznaky demencie
- Typy demencie
- Starecká demencia, jej priebeh a štádiá
- Demencia v mladom veku
- Je demencia dedičná?
- Diagnostika demencie
- Dá sa demencia liečiť?
- Ako môžeme demencii predchádzať?
- Nootropiká a ich použitie
- Kedy navštíviť lekára?
Čo je to demencia?
Demencia je termín, ktorý je dosť všeobecný, pričom charakterizuje pokles kognitívnych funkcií. Medzi kognitívne funkcie zaradzujeme mentálne zručnosti, ktoré potrebujeme na vykonávanie akejkoľvek úlohy. Patrí medzi ne: vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie, myslenie. Aby sa mentálne poškodenie mohlo považovať za demenciu, musia byť ovplyvnené minimálne dve mozgové funkcie.
Slovom demencia sa označuje stav, ktorý je spojený so symptómami, ako je obmedzenie alebo strata pamäti, myslenia, reči či rozhodovacích schopností. Pričom tieto príznaky ovplyvňujú vykonávanie bežných a každodenných činností. Zároveň dochádza aj k zmenám osobnosti.
Demencia teda v pravom slova zmysle nie je choroba, je to skôr stav, ktorý nastáva vplyvom viacerých symptómov.
Demenciu vyvoláva mnoho faktorov, v dôsledku ktorých dochádza k degenerácii neurónov – mozgových buniek. Prípadne môže dôjsť k ovplyvneniu fungovania neurónov inými vplyvmi.
Najznámejší a najbežnejší typ demencie je Alzheimerova choroba. Niektorí ľudia si pojmy demencia a Alzheimerova choroba zamieňajú. Respektíve si myslia, že v oboch prípadoch ide o ten istý stav. Avšak, pravda je taká, že Alzheimerova choroba je najznámejší typ demencie, ale nie každý pacient s demenciou trpí Alzherimerovou chorobou.
Čo spôsobuje demenciu?
Demenciu spôsobuje poškodenie nervových buniek v mozgu. To môže byť spôsobené – nahromadením špecifických proteínov, nedostatočným prekrvením mozgu, úrazom hlavy, nedostatkom vitamínov – napríklad vitamínu D, reakciou na určité lieky.
Rizikové faktory, ktoré sú zodpovedné za rozvoj demencie:
- vek – so stúpajúcim vekom sa zvyšuje aj pravdepodobnosť výskytu demencie. Štatistiky uvádzajú, že väčšina ľudí s demenciou je staršia ako 65 rokov,
- pohlavie – ženy trpia častejšie Alzheimerovou chorobou (jeden z typov demencie) ako muži, muži však oveľa častejšie trpia inými formami demencie – napríklad demenciou s Lewyho telieskami,
- rodinná anamnéza – najmä v prípade Alzheimerovej choroby, frontotemporálnej demencie a vaskulárnej demencie.
Príznaky demencie
Príznaky demencie sa rozvíjajú postupne. Pacienti majú najčastejšie problémy s:
- pamäťou,
- komunikáciou,
- rečou,
- premýšľaním,
- vnímaním okolia.
Problémy sa s postupujúcou demenciou väčšinou prehlbujú a zhoršujú.
Na úplnom začiatku rozvoja demencie sa objavuje najmä typická strata krátkodobej pamäti, ktorá je spojená so zabúdaním – napríklad nových mien a „strácaním vecí“ – kedy si pacient nepamätá, kde dané veci odložil. Pacienti si dobre pamätajú veci, ktoré sa stali v minulosti, avšak majú problém so zapamätávaním si nových vecí.
Rovnako sa môžu objaviť aj náhle a netypické zmeny nálady – veľmi často pacienti začínajú trpieť aj depresiami, zlým úsudkom, dezorientáciou v známom prostredí či neschopnosťou vykonávať známe činnosti – napríklad šoférovanie.
Veľmi typickým znakom je aj problém pri vyjadrovaní. Pacienti ťažko hľadajú tie správne slová na formuláciu svojich myšlienok. Často sa stáva, že pacienti nerozumejú významu slov. Nedokážu sledovať dej filmu alebo seriálu, ktorý sledujú.
Pacienti s demenciou sa stávajú apatickí – strácajú záujem o aktivity, ktoré predtým robievali s radosťou. Rovnako môžu stratiť záujem tráviť čas s rodinou a blízkymi osobami.
Typy demencie
Keďže demencia nie je ochorenie ako také, môže byť rozdeľovaná na základe rôznych kritérií. Niektoré typy demencií sa preto zaraďujú do viacerých kategórií.
Na základe príznakov, ktoré majú rovnaké alebo podobné črty, sa demencia delí na nasledujúce typy:
Demencia s Lewyho telieskami
- Lewyho telieska sú usadeniny tvorené bielkovinami, ktoré sa tvoria v nervových bunkách v oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za pamäť, myslenie a pohyb,
- tento typ demencie má veľa príznakov spoločných s Alzherimerovou chorobou,
- pacienti môžu trpieť zrakovými halucináciami, poruchami spánku, závratmi, stratou pamäti, depresiami, slabou reguláciou telesných funkcií, ktoré zahŕňajú telesnú teplotu a krvný tlak,
- objavuje sa u nich spomalenie pohybov či stuhnutosť alebo tras – tieto stavy sa označujú ako parkinsonizmus,
- striedajú sa u nich stavy ospalosti a bdelosti,
- úroveň zmätenosti a koncentrácie sa u nich mení.
Subkortiálna demencia
- Pre túto demenciu sú typické zmeny v emóciách a pohybe,
- spomalené myslenie,
- ťažkosti pri začatí novej činnosti.
Frontotemporálna demencia
- Pri tomto druhu demencie sa na začiatku objavujú zmeny v emóciách – pacienti sa stávajú chladnými alebo necitlivými k pocitom iných ľudí, môžu mať netaktné či nevhodné poznámky,
- zmeny sa dajú pozorovať aj v osobnosti a/alebo v správaní – to môže byť impulzívne a rovnako aj nevhodné,
- môžu sa objaviť aj problémy s rečou – najtypickejší je problém nájsť správne slová na vyjadrenie myšlienok,
- koordinácia je slabá, môžu nastať aj problémy pri prehĺtaní.
Vaskulárna demencia
- Je vyvolaná narušeným prietokom krvi v mozgu,
- rozvoj príznakov môže byť pomalý – trvajúci roky alebo náhly – najčastejšie sa tak deje pri mŕtvici,
- následne sa objavujú problémy so sústredením, rozprávaním alebo porozumením reči,
- rovnako sa môže objaviť zmätok, strata pamäti či apatia,
- typická býva aj paralýza jednej strany tela či oslabenie svalov.
Zmiešaná demencia
- Ide o kombináciu dvoch alebo viacerých typov demencie,
- príznaky sa odvíjajú od toho, ktorá časť mozgu je demenciou postihnutá,
- najčastejšie sa však vyskytuje kombinácia Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie.
Okrem už spomínaných typov, sa demencia na základe iných kritérií ešte môže rozdeľovať na:
- primárnu demenciu – ide o demenciu, ktorá nie je zapríčinená iným ochorením – patrí sem napríklad Alzheimerova choroba, demencia s Lewyho telieskami, frontotemporálna demencia, vaskulárna, ale aj zmiešaná demencia,
- sekundárnu demenciu – demencia, ktorá sa rozvinula v dôsledku choroby alebo zranenia hlavy (napr. Parkinsonova choroba, Huntingtonova choroba) – typický vek nástupu je medzi 30. až 50. rokom života, jedná sa o dedičný typ demencie.
Starecká demencia, jej priebeh a štádiá
Medzi najčastejšie starecké demencie patrí už spomínaná Alzheimerova choroba. Alzheimerova choroba je progresívne ochorenie – s postupujúcim časom sa zhoršujú príznaky ochorenia.
Prvotné príznaky zahŕňajú – dezorientáciu na známych miestach, dlhšie trvanie každodenných bežných činností, strata spontánnosti, zmeny nálad a osobnosti, zvýšená úzkosť. Pacienti môžu mať aj problém pri manipulácii s peniazmi či platením účtov.
S postupom ochorenia sa objavujú aj ďalšie príznaky – stále väčšia strata pamäti, narastá aj zmätenosť, pacient začína mať problém s rozpoznávaním blízkych osôb – či už ide o rodinných príslušníkov, známych, susedov. Začínajú sa objavovať problémy pri čítaní, písaní, počítaní. Je pre nich veľmi náročné myslieť logicky a organizovať si myšlienky. Pacienti môžu trpieť halucináciami, bludmi a paranojou. Sú precitlivenejší – trpia úzkosťami, nepokojom, plačlivosťou. Tieto prejavy sa objavujú typicky najmä neskoro popoludní až večer. Dostávajú sa do štádia, kedy nie sú schopní učiť sa nové veci. K psychickým problémom sa začínajú pridružovať aj výraznejšie motorické ťažkosti – napr. problém vstať zo stoličky, vykonávať niektoré druhy dovtedy bežných činností.
V poslednom – ťažkom – štádiu choroby je za pomoci MRI v mozgu možné pozorovať abnormálne štruktúry, ktoré sa tvoria hromadením bielkovín, a nazývajú sa plaky a spleti. V tomto štádiu už pacient nie je schopný rozpoznávať rodinu a blízke osoby, stráca schopnosť akejkoľvek komunikácie. Dochádza k strate kontroly vyprázdňovania močového mechúra a čriev. Pacient chradne – dochádza k problémom s prehĺtaním, strate apetítu a následne aj hmotnosti. Pacient je vo vyššej miere ospalý a prespí väčšinu dňa. Môžu sa pridružiť aj iné komplikácie – napríklad kožné infekcie. Pacient sa stáva úplne závislým na starostlivosti druhých.
Demencia v mladom veku
Demencia sa môže objaviť aj v mladom veku – najčastejšie po úraze hlavy.
Typickým príkladom demencie v mladom veku je Huntingtonova choroba (dedičná neurodegeneratívna porucha, pri ktorej dochádza k postupnému odumieraniu mozgových buniek).
V prípade, že pacient požíva veľké množstvo alkoholu dlhodobo, objaviť sa môže aj alkoholom zapríčinená demencia.
Je demencia dedičná?
Áno. Štúdie preukázali, že pri niektorých druhoch demencie – ako je Alzheimerova choroba, Huntingtonova choroba, frontotemporálna demencia a vaskulárna demencia, zohráva rolu aj genetika. Teda to znamená, že ak sa vo vašej rodine vyskytla nejaká z uvedených demencií, je u vás vyššia pravdepodobnosť výskytu.
Diagnostika demencie
Diagnostika demencia prebieha na základe vyšetrenia. Lekár pacientovi kladie otázky – aby zistil celkový zdravotný stav a informácie o liekoch, ktoré daný človek užíva – niektoré lieky môžu vyvolať stavy podobné demencii. Následne s pacientom vykoná niekoľko mentálnych cvičení, ktoré sú zamerané najmä na pamäť a schopnosť myslieť.
Dá sa demencia liečiť?
V súčasnosti neexistuje jeden univerzálny liek určený na liečbu demencie. Liečba je väčšinou špecifická – na základe toho, čo danú demenciu vyvolalo. Liečba je zameraná na zmiernenie príznakov a ich závažnosti, zlepšenie kvality života a spomalenie postupu ochorenia. Lieky vám vždy predpíše lekár, ktorý zváži váš stav a najvhodnejšiu liečbu.
Liečba však okrem liekov vždy zahŕňa aj zmenu životného štýlu.
V počiatočných fázach demencie – pokiaľ nedôjde k výraznému poklesu komunikácie a porozumenia, je veľmi účinná je psychoterapia. Zároveň sa odporúčajú rôzne relaxačné techniky – počúvanie známej upokojujúcej hudby, zníženie rušivých vplyvov prostredia, podporné skupiny, kognitívno-behaviorálne terapie, adaptačné terapie či využitie logopedickej pomoci.
Ako môžeme demencii predchádzať?
V minulosti sa vedci domnievali, že demencii sa nedá predchádzať. Najnovšie výskumy však preukazujú, že viac ako 1/3 prípadov demencie zapríčiňujú faktory životného štýlu. Na rozvoji demencie sa najviac podieľa – hypertenzia (vysoký krvný tlak) a obezita stredného veku, fyzická nečinnosť, fajčenie, ale aj sociálna izolácia či depresia.
Niektorým druhom demencie sa teda dá predchádzať, prípadne oddialiť nástup príznakov zmenou životného štýlu:
- Ak fajčíte, pokúste sa to obmedziť, prípadne skončiť s fajčením úplne.
- Začnite sa zdravšie stravovať – pridajte do svojho jedálnička čerstvú zeleninu a ovocie, znížte konzumáciu vysokospracovaných potravín na minimum, zvýšte príjem omega-3 mastných kyselín a vitamínu D.
- Vyhýbajte sa konzumácii alkoholu – štúdie dokazujú, že pitie alkoholu zvyšuje vznik demencie až trojnásobne.
- Pravidelne a adekvátne sa hýbte.
- Znížte mieru stresu.
- Doprajte si odpočinok a kvalitný spánok.
- Okrem fyzického cvičenia zaraďte do svojej rutiny aj „mozgové cvičenia“ – hrajte rôzne logické hry, krížovky, slovné hádanky, pamäťové hry...
Nootropiká a ich použitie
Nootropiká sú lieky a výživové doplnky, ktoré napomáhajú zlepšiť duševnú výkonnosť ľudí, ktorá zahŕňa – sústredenie, pamäť, kreativitu, ale aj inteligenciu či motiváciu. Niektoré dokážu napomáhať pri regenerácii mozgu po jeho poranení. Nootropiká sa užívajú dlhodobo, a to najmä v prípade, kedy máte pocit, že vám začínajú klesať kognitívne funkcie. Pred ich užívaním je však potrebné vylúčiť závažné príčiny zabúdania (či iných príznakov demencie) a poradiť sa s odborníkom (lekárom, lekárnikom).
Kofeín – je najrozšírenejší a najznámejší stimulant, prirodzene sa nachádza v kávových zrnách, kakaových bôboch, čajových listoch, orechoch koly a v guarane. Kofeín sa dá kúpiť aj vo forme prípravkov – či už v čistej forme alebo v kombinácii s inými účinnými látkami. Kofeín dokáže zvyšovať bdelosť a pozornosť, zároveň skracuje náš reakčný čas. Veľmi vysoké dávky kofeínu však môžu byť nebezpečné, preto netreba prekračovať maximálnu dennú dávku – pre zdravého dospelého človeka je to do 400 mg kofeínu denne (pričom jednorazová dávka kofeínu by nemala prekročiť 200 mg). Netreba zabúdať na to, že kofeín sa nachádza v množstve nápojov – káva, čaj, energetické nápoje, kakaové nápoje, ale aj v potravinách – čokoláda (najmä horká). Je preto dôležité sledovať celkový príjem kofeínu z rôznych zdrojov.
L-teanín (L-theanín) – jedná sa o aminokyselinu, ktorá sa nachádza v zelenom čaji. Najčastejšie sa však užíva vo forme výživových doplnkov. Pôsobí upokojujúco – znižuje úzkosť a stres. Podporuje aj psychický výkon. Často sa nachádza v kombinovaných prípravkoch s kofeínom, kde tlmí silný nástup kofeínu. Zároveň obe tieto molekuly navzájom podporujú svoje účinky.
Kreatín – je podobne ako vyššie uvedené aminokyselina. Rozšírený je medzi kulturistami, pretože zlepšuje výkonnosť, a tým zvyšuje stavbu svalovej hmoty. Kreatín sa však dostáva aj do mozgu. V mozgu sa vďaka nemu tvoria molekuly, ktoré slúžia ako rýchly zdroj energie pre mozgové bunky – tým sa zlepšuje krátkodobá pamäť a schopnosť uvažovať. Odporúčaná denná dávka je 5 g kreatínu denne.
Ginkgo biloba – výťažky z listov Ginko biloba majú známe účinky pri zlepšení pamäti a duševných schopností u starších ľudí. Užívajú sa denne počas šiestich týždňov.
Piracetam – ide o syntetickú molekulu. Dokáže zlepšovať pamäť, pozornosť, vedomie, ale aj schopnosť učiť sa. Jeho účinky boli preukázané u zdravých ľudí, ale aj u starších pacientov či ľudí s poruchami kognitívnych funkcií a pamäti.
Medzi ďalšie známe nootropiká patria aj prípravky s obsahom: ženšenu (Panax ginseng), bacopy drobnolistej (Bacopa monnieri), rozchodnice ružovej (Rhodiola rosea), ashwagandhy (Withania somnifera). Vhodné je užívať aj doplnky s obsahom omega-3 mastných kyselín, ktoré prispievajú k správnej funkcii mozgu.
Golden Panax Ginseng + Ginkgo Biloba + Magnézium
10 ampuliek na pitie
Fyto Bylinný čaj Na dobrú pamäť
20x1,25 g nálevových vrecúšok
WALMARK Omega-3 Rybí olej Forte
135 kapsúl (100+35 zadarmo)
Kedy navštíviť lekára?
Svojho lekára by ste mali vyhľadať v prípade, ak si začínate všímať prvé zmeny vo vašich kognitívnych funkciách – zabúdanie, kam ste čo odložili, dezorientácia v známom prostredí, nespoznávanie blízkych osôb, ale aj prejavy, ako zmeny v emóciách, spomalené myslenie či problémy s rečou.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.
Zdroje:
https://www.healthline.com/health/dementia-symptoms#alzheimers-vs-dementia
https://www.healthline.com/health/dementia/dementia-treatment
https://www.healthline.com/health/dementia-symptoms
chttps://www.healthline.com/health/dementia
https://www.healthline.com/health/dementia/early-warning-signs
https://www.healthline.com/nutrition/piracetam
https://www.healthline.com/nutrition/nootropics
https://www.adc.sk/databazy/produkty/spc/piracetam-al-800-187727.html
