HIV je vírus ľudskej nedostatočnosti imunity, ktorý napáda bunky imunitného systému a postupne tak oslabuje jej prirodzenú funkciu. Je nebezpečný v tom, že jeho prítomnosť nemusí byť až roky sprevádzaná žiadnymi vážnejšími príznakmi, preto sa mnoho infikovaných ľudí dozvie svoju diagnózu až neskôr. Včasná diagnostika a správna liečba však v súčasnosti dáva týmto ľuďom možnosť žiť dlhý a plnohodnotný život a je možné ňou zabrániť aj prenosu vírusu na ďalšie osoby.
Čo je HIV a ako pôsobí na organizmus
HIV (Human Immunodeficiency Virus) je obalený vírus zo skupiny retrovírusov, ktorý napáda a ničí CD4 T-lymfocyty alebo pomocné T-lymfocyty. Je to špeciálny typ bielych krviniek, ktoré zohrávajú kľúčovú rolu v obrane organizmu pred bakteriálnymi, plesňovými a vírusovými infekciami. Ich úlohou je rozpoznávať molekuly a koordinovať imunitné bunky za účelom presnej a účinnej imunitnej odpovede.
Po vniknutí do organizmu sa vírus viaže na povrch hostiteľských buniek, prenikne do nich a začína sa v nich množiť. Následne bunka praská a uvoľňuje tak nové vírusové častice, ktoré napádajú ďalšie zdravé bunky. Pri infekcii HIV tak vírus ničením CD4-lymfocytov oslabuje imunitný systém, telo sa stáva citlivejším na rôzne patogénne mikroorganizmy, s ktorými by si za normálnych okolností ľahko poradilo.
Poškodzovanie imunitného systému prebieha pomaly, niekoľko rokov, bez výraznejším symptómov. Keď však počet CD4 lymfocytov klesne výrazne, organizmus stráca schopnosť brániť sa aj bežným chorobám.
Ak infekcia zostane neliečená, môže po rokoch poškodzovania imunitného systému prerásť do ochorenia AIDS (Aquired Immunodeficiency Syndrom – Syndróm získanej nedostatočnosti imunity). V tomto štádiu je imunita tak poškodená, že aj relatívne bežné infekcie sa pre pacienta stávajú život ohrozujúcimi alebo až nádorovými ochoreniami.
Súčasnou modernou antiretrovírusovou liečbou je však možné udržať vírus pod kontrolou – dodržiavaním pravidelného liekového režimu vie aj človek s AIDS žiť rovnako dlhý a kvalitný život, ako človek bez tohto ochorenie. Liečba navyše môže dosiahnuť až tzv. nedetekovateľnú vírusovú nálož, pri ktorej sa riziko sexuálneho prenosu na iné osoby blíži nule.
Príznaky HIV – ako sa ochorenie prejavuje
Po infekcii HIV človek nemusí hneď vedieť, že k nej došlo. Príznaky môžu úplne chýbať alebo sa môžu podobať iným, bežným vírusovým ochoreniam. Priebeh infekcie sa rozdeľuje do troch na seba nadväzujúcich fáz, ktoré sa vzájomne líšia intenzitou prejavov a dĺžkou trvania.
1. Počiatočná (akútna) fáza (1 – 4 týždne po nákaze)
Po preniknutí vírusu do organizmu začína jeho rýchle množenie, čo spúšťa nešpecifickú reakciu imunitného systému, podobnú tým pri iných akútnych infekciách. Príznaky sú teda nešpecifické (ak sa objavia), a preto si ľudia infekciu HIV môžu nechcene mýliť s chrípkou, COVID-19 alebo monokuleózou. Medzi takéto príznaky patria:
- horúčka, zimnica, nočné potenie,
- únava, bolesť svalov a kĺbov,
- opuch lymfatických uzlín, najčastejšie v oblasti slabín, krku a podpazušia,
- bolesť hrdla,
- vyrážky na trupe alebo tvári,
- nevoľnosť, hnačka.
Príznaky obvykle vymiznú do niekoľkých dní, čo spôsobuje oneskorenie diagnostiky tohto ochorenia.
2.Latentná (chronická) fáza (môže trvať roky)
Po úvodnej fáze sa infekcia dostáva do štádia, kedy sa síce vírus v tele stále nachádza a poškodzuje bunky imunitného systému, ale u pacienta sa nevyskytujú žiadne zdravotné ťažkosti. Toto obdobie môže trvať až niekoľko rokov, pričom človek s HIV môže viesť úplne bežný život. Infekcia síce pokračuje ticho, bez príznakov, avšak nakazený človek je neustále infekčný a môže vírus prenášať nevedomky. Pokiaľ sa človek vystavuje rizikovým faktorom, mal by sa na vírus pravidelne testovať.
Pokročilá fáza (AIDS)
Ak infekcia HIV prejde do posledného štádia – ochorenia AIDS – hladina CD4-lymfocytov je výrazne znížená a imunitný systém veľmi oslabený. Telo nedokáže bojovať ani proti bežným infekciám, čo vedie k závažným zdravotným problémom. Toto štádium je charakteristické:
- výrazným úbytkom hmotnosti,
- neustupujúcou horúčkou,
- dlhodobými hnačkami,
- častými závažnými infekciami bakteriálneho, plesňového alebo parazitárneho pôvodu,
- závažnými ochoreniami ako sú zápaly pľúc alebo mozgu,
- kožnými ochoreniami, oparmi,
- špecifickými nádorovými ochoreniami (napr. Kaposiho sarkóm postihujúci výstelku krvných a lymfatických ciev.
Cieľom modernej antiretrovírusovej liečby je predísť rozvoju pokročilej fázy (fázy AIDS), čo je pri včasnej diagnostike a prísnom dodržiavaní liečby veľmi ľahko dosiahnuteľné.
Najčastejšie spôsoby prenosu
HIV sa prenáša telesnými tekutinami. Nejedná sa však o všetky, ale len o tie, ktoré obsahujú dostatočné množstvo vírusu – krv, ejakulát (aj predejakulačná tekutina), vaginálny sekrét, rektálny sekrét a materské mlieko. K prenosu dochádza najčastejšie cez sliznicu, poranenú pokožku alebo priamym vstupom do krvného obehu (ihla). Medzi najčastejšie spôsoby prenosu patria:
- nechránený pohlavný styk (vaginálny, análny aj orálny) – najrizikovejší je análny pohlavný styk bez ochrany; riziko výrazne znižuje používanie kondómov a lubrikačných gélov,
- zdieľané ihly, striekačky pri intravenóznom (vnútrožilovom) užívaní drog a pri neodborných kozmetických alebo tetovacích zákrokoch,
- prenos prostredníctvom transfúzie krvi (problém v krajinách so slabšou kvalitou laboratórnej kontroly, vo vyspelých krajinách veľmi zriedkavý),
- prenos z matky na dieťa počas tehotenstva, pôrodu alebo dojčenia.
Čo HIV nespôsobuje
HIV sa neprenáša bežným sociálnym kontaktom, preto nie je dôvod sa vyhýbať HIV pozitívnym ľuďom. Vírus nedokáže prežiť mimo tela a neprenáša sa cez predmety bežnej dennej spotreby. Neprenáša sa:
- bozkom, podaním ruky a objatím,
- kýchaním a kašľaním,
- používaním spoločných predmetov, ako sú príbory, poháre, uteráky,
- používaním spoločných sociálnych zariadení, ako sú toalety alebo bazény,
- prostredníctvom vektorov (komáre, kliešte a iný hmyz),
- prostredníctvom telesných tekutín, medzi ktoré patria moč, pot, sliny, slzy (ak neobsahujú krv).
Testovanie na HIV – kde, kedy a ako prebieha
Testovanie na HIV je jediným spoľahlivým spôsobom na potvrdenie alebo vyvrátenie infekcie. Keďže príznaky môžu byť nešpecifické alebo môžu úplne chýbať, test sa odporúča robiť vždy po rizikovom kontakte a pravidelnom sexuálnom živote. Testy sú navyše rýchle, presné, diskrétne a v niektorých prípadoch aj bezplatné. Otestovať sa je možné v:
- Národnom referenčnom centre pre prevenciu HIV/AIDS,
- HIV Check Point-e Bratislava,
- pobočkách Regionálneho úradu verejného zdravotníctva,
- v súkromných laboratóriách,
- v neziskových organizáciách a poradenských centrách pre ľudí s týmto ochorením.
Tieto zariadenia využívajú obvykle metódy ELISA (dôkaz protilátok) alebo metódu PCR (najcitlivejšia). Tieto testy sú vysoko citlivé, špecifické a dokážu odhaliť infekciu už niekoľko dní po potencionálnom kontakte. Otestovať sa viete aj doma, pomocou domácich rýchlotestov zakúpených v lekárni. Takéto testy sa vykonávajú zo slín alebo z kvapky krvi a slúžia hlavne ako prvotný a orientačný skríning. Výsledky rýchlotestov sú obvykle do 15 minút, avšak v prípade pozitívneho výsledku je potrebné vykonať potvrdzovacie vyšetrenie v laboratóriu.
Meril HIVFIND Samotest na detekciu protilátok HIV 1/2 z krvi
1 testovacia súprava
Na sklade >10ks
Môžete mať už zajtra
Pri testovaní na prítomnosť HIV je potrebné dodržiavať tzv. diagnostické okno. Je to časový úsek medzi infekciou a okamihom, kedy je patogén/protilátka dostatočne detegovateľná v krvom sére. Ideálne je sa preto testovať približne 3 týždne po rizikovom kontakte. Testovanie je dobré zopakovať o 3 mesiace znova, ak bola kontaktná osoba vysokoriziková. Včasná diagnostika umožňuje prípadné rýchlejšie začatie liečby, čo výrazne zlepšuje prognózu a eliminuje riziko prenosu na ďalšie osoby.
Prevencia HIV: Ako sa chrániť
Základné zásady:
Prevencia je najúčinnejším spôsobom, ako znížiť prenos a šírenie HIV v spoločnosti. V dnešnej dobe je k dispozícii mnoho tradičných aj moderných metód ochrany, ktoré výrazne zvyšujú bezpečnosť a poskytujú primeranú kontrolu nad sexuálnym zdravím partnerov. Klasické opatrenia, ktoré znižujú riziko nákazy, sú:
- používanie kondómu pri každom pohlavnom styku (najúčinnejšia a najjednoduchšia forma ochrany, najmä pri správnom použití a kvalite materiálu),
- testovanie na prítomnosť HIV pred začiatkom nového vzťahu alebo pri zmene sexuálneho partnera (zodpovedné partnerské správanie zahŕňa napr. aj test na pohlavne prenosné infekcie, ako sú syfilis, kvapavka, chlamýdie alebo hepatitídy),
- nepoužívať ihly opakovane (platí pre medicínske, estetické aj kozmetické výkony, kde majú byť nástroje vždy jednorazové a sterilné),
- zákroky ako je tetovanie alebo piercing vykonávať iba u certifikovaných odborníkov, ktorí dodržiavajú hygienické štandardy.
Moderná prevencia:
Moderné metódy prevencie dokážu riziko infekcie výrazne eliminovať. Väčšinou ide o kombináciu antiretrovirotík podľa protokolov WHO. Na základe času aplikácie prevencie ju môžeme rozdeliť na:
- PrEP (pre-expozičná profylaxia) – predstavuje liek užívaný preventívne osobami, u ktorých sa predpokladá zvýšené riziko nákazy vírusom, napr. pri častom striedaní partnerov, pohlavnom styku bez kondómu alebo pohlavnom styku s HIV-pozitívnym partnerom. Ako už vyplýva z názvu, užíva sa pred rizikovou expozíciou. Pri správnom užívaní dokáže tento liek znížiť riziko nákazy až o 74 – 99 %. Počas užívania je potrebná konzultácia s lekárom a pravidelné kontroly.
- PEP (post-expozičná profylaxia) – predstavuje núdzovú a krátkodobú liečbu, ktorá sa má začať čo najskôr po rizikovom kontakte (do 72 hodín). Používa sa najčastejšie po nechránenom pohlavnom styku, poranení kontaminovaným predmetom alebo profesionálnej expozícii (zdravotnícki pracovníci). Nemusí byť vždy efektívna, preto je potrebné s ňou začať čo najskôr.
HIV a život bez stigmy
Ľudia žijúci s HIV môžu viesť zdravý, plnohodnotný, partnerský, rodinný aj pracovný život. Môžu mať deti, študovať, športovať, cestovať či plánovať budúcnosť. Ochorenie ich neobmedzuje v bežných aktivitách bežného života a neznamená automaticky sociálnu izoláciu.
V mnohých prípadoch však pri ochorení nie je takým veľkým problémom vírus ako stigmatizácia, predsudky a strach, ktoré sú výsledkom mýtov a nedostatočnej informovanosti spoločnosti. Hanba a obavy z reakcií okolia môžu u HIV-pozitívnych osôb viesť k odkladaniu testovania aj liečby a môžu mať nepriaznivý dopad aj na ich psychické zdravie.
Vzdelanosť verejnosti, informovanosť o prevencií, ľahko dostupné a diskrétne testovanie, moderná liečba a otvorená empatická komunikácia je cieľom k tomu, aby spoločnosť prestala vnímať HIV infekciu a AIDS ako spoločenské tabu. Vďaka lepšej informovanosti sa nie len znižuje stigma u týchto ľudí, ale ich aj podporuje v tom vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr bez zbytočných obáv a odsudzovania. Čím skôr je pozitivita prítomnosti HIV potvrdená, tým skôr je možné začať liečbu a udržať tak svoj imunitný systém v dobrej kondícii a zabrániť prenosu na ďalšie osoby.
Kedy vyhľadať lekára alebo testovanie
Ako už bolo niekoľkokrát spomenuté, HIV sa nemusí prejaviť hneď. Dôležité je však neignorovať rizikové situácie alebo dlhotrvajúce zdravotné ťažkosti. Včasná diagnostika je kľúčová. Testovanie spojené s konzultáciou u lekára sa odporúča hlavne v týchto situáciách:
- po rizikovom kontakte (nechránený pohlavný styk, prasknutý kondóm, kontakt s krvou/použitou ihlou/ostrým predmetom alebo iným podozrivým materiálom,
- pri pretrvávajúcich nešpecifických zdravotných ťažkostiach (zvýšená teplota, zväčšenie lymfatických uzlín, nočné potenie, chronická únava, vyrážky, nevysvetliteľný úbytok na váhe), ak pretrvávajú týždne až mesiace,
- ak ste neboli na HIV nikdy testovaní a máte viac sexuálnych partnerov (odporúčajú sa aj pravidelné gynekologické alebo urologické kontroly), aj keď používate kondóm.
Záver – HIV dnes neznamená koniec, ale nový začiatok
HIV už dávno nepredstavuje život v neustálom strachu a ponížení. Vďaka medicínskemu pokroku, ktorý zahŕňa kvalitnú a rýchlu diagnostiku a dostupnú antiretrovírusovú liečbu, je možné s ochorením prežiť plnohodnotný, aktívny a kvalitný život bez väčších obmedzení. Kľúčom k tomuto úspechu je včasné testovanie, keďže skoré odhalenie infekcie umožní skoré začatie liečby, ktoré ochráni nie len samotného pacienta, ale aj jeho blízkych. Starostlivosť o vlastné zdravie je prejavom zodpovednosti voči sebe aj ostatným. Spoločnosť by sa mala snažiť o osvetu v oblasti prevencie a bezpečného správania, informovanosti rizikových skupín a minimalizovaní stigmy, čo predstavuje zásadné kroky k tomu, aby sa každý, bez ohľadu na štádium alebo prítomnosť infekcie, mohol cítiť bezpečne a dôstojne.
Mohlo by vás zaujímať
Ako zaviesť menštruačný kalíšok? Kompletný návod krok za krokom 
Ako vyvolať stolicu? Ako ju zmäkčiť, ak je príliš tvrdá?
Zápcha patrí medzi časté, ale veľmi nepríjemné problémy, ktoré dokážu výrazne ovplyvniť každodenný komfort aj celkovú pohodu. Tvrdá alebo zadržiavaná stolica môže mať množstvo príčin – od nedostatku vlákniny a tekutín, cez sedavý spôsob života, až po stres či nepravidelný režim. Hoci ide väčšinou o dočasný problém, je dôležité riešiť ho včas, aby sa predišlo bolestiam, nadúvaniu alebo ďalším…
6 min.
Ako sa zbaviť zachrípnutia: účinná pomoc pre hlasivky a hlas
Zachrípnutie, odborne nazývané dysfónia, patrí medzi časté ťažkosti, ktoré sa objavujú pri prechladnutí, vírusovej infekcii alebo po nadmernom používaní hlasu. Hlas sa stáva drsným, slabším, niekedy úplne vymizne – hovoríme o afónii. Väčšinou ide o prechodný stav, ktorý sa upraví v priebehu niekoľkých dní, ak však zachrípnutie pretrváva dlhšie ako dva týždne alebo je sprevádzané bolesťou,…
4 min.
