Teplomery

Kontaktné teplomery môžu byť digitálne alebo gáliové. Výhodou digitálnych teplomerov je, že sú menej náchylné na rozbitie pri prípadnom páde, neobsahujú žiadne chemikálie, ktoré by z nich mohli následne vytiecť a na dokončené meranie upozornia zvukovým signálom.

Gáliové teplomery sú obdobou ortuťové teplomera. Rozdiel spočíva v látke, ktorou sú naplnené, avšak ich nevýhodou je náročnejšie strasenie teploty, ktoré je spôsobené vlastnosťami gália. Pri striasaní je potrebné teplomer pevne uchopiť čo najbližšie k jeho koncu, inak bude neúčinné. Strepanie pôjde jednoduchšie, ak sa využije odstredivá sila za použitia sklepávacieho puzdra. Ak nemáte puzdro, je možné použiť nejakú textíliu, napr. ponožku, do ktorej sa vloží teplomer a niekoľkokrát ňou zatočíte. Doba merania teploty je približne 5 minút.

Medzi kontaktné teplomery patrí aj tzv. čelový teplomer, ktorý obsahuje tekuté kryštály, ktoré sa sfarbia na úrovni nameranej teploty. Meranie teploty týmto teplomerom je len orientačné a je to najmenej presný spôsob merania teploty.

Bezkontaktné teplomery (infračervené teplomery) nevyžadujú na meranie kontakt s telom. Meranie je oproti kontaktnému teplomeru rýchlejšie a je možné s ním merať teplotu aj zvieratám, taktiež teplotu vzduchu alebo inej kvapalnej či pevnej látky. Meranie je založené na skenovaní tepla vychádzajúceho z ľudského tela vo forme infračerveného žiarenia. Prikladá s k telu na vzdialenosť 3 – 15 cm, v závislosti od odporúčaní výrobcu. Najjednoduchší spôsob merania teploty bezkontaktným teplomerom je na čele alebo na spánkoch. Meranie teploty v uchu býva náročnejšie a vyžaduje si použitie ušného nadstavca.