Biele krvinky (leukocyty) predstavujú hlavný obranný mechanizmus nášho tela. Vďaka týmto vysokošpecializovaným bunkám si naše telo dokáže poradiť so širokou škálou rôznorodých infekcií. Zaujímajú vás títo „bojovníci“ a „strážcovia“ imunitného systému? V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, prečo sú pre našu imunitu takí dôležití, aké faktory spôsobujú ich nízky počet, a poradíme vám, ako zvýšiť ich hladinu.
- Čo sú to leukocyty?
- Aký je normálny počet bielych krviniek?
- Typy bielych krviniek a ich funkcie
- Čo spôsobuje nízky počet bielych krviniek?
- Ako prirodzene zvýšiť hladinu bielych krviniek?
Čo sú to leukocyty?
Biele krvinky sú imunitné bunky, ktoré kolujú v krvnom obehu. Fungujú ako „strážcovia“, ktorí nás chránia pred vírusmi, baktériami a inými infekčnými mikroorganizmami.
Udržiavanie normálnej hladiny zdravých bielych krviniek môže pomôcť znížiť riziko infekcie a je kľúčovou zložkou celkového zdravia. V prípade nízkeho počtu leukocytov (odborne nazývaný leukopénia) môžete mať zvýšené riziko vzniku infekcií.
Na druhej strane však pre vaše zdravie nie sú prínosom ani extrémne vysoké hladiny bielych krviniek. Ich zvýšená hladina je najčastejšie spôsobená infekciou, rakovinou, emocionálnymi podnetmi alebo autoimunitnou poruchou, kedy sa biele krvinky obrátia proti vlastnému telu.
Aký je normálny počet bielych krviniek?
Priemerný počet leukocytov sa pohybuje medzi 4 000 až 11 000 na mikroliter krvi[1]. Najbežnejším testom, ktorým sa zisťujú hladiny bielych krviniek a hladiny ich piatich špecifických podtypov, je kompletný krvný obraz.
Typy bielych krviniek a ich funkcie
Biele krvinky sa skladajú z piatich špecializovaných typov – neutrofilov, lymfocytov, eozinofilov, monocytov a bazofilov. Neutrofily sú najpočetnejšou populáciou bielych krviniek. Ich hlavnou funkciou je boj proti bakteriálnym infekciám. Lymfocyty zahŕňajú T-bunky a B-bunky, ktoré podporujú odpoveď imunitného systému na infekcie a rakovinové ochorenia. Monocyty reagujú na infekciu ako prvé. Eozinofily sú zodpovedné za alergické reakcie a bojujú proti parazitom.
V tejto tabuľke uvádzame normálny percentuálny rozsah každého hlavného typu bielych krviniek[1]:
|
Typ bielej krvinky |
Normálny rozsah |
|
Neutrofil |
55 až 70 % |
|
Lymfocyt |
20 až 40 % |
|
Eozinofil |
1 až 4 % |
|
Monocyt |
2 až 8 % |
|
Bazofil |
0,5 až 1 % |
Čo spôsobuje nízky počet bielych krviniek?
- Liečba rakoviny (chemoterapia, rádioterapia),
- niektoré druhy rakoviny,
- infekcie (HIV/AIDS, hepatitída, malária...),
- autoimunitné ochorenia (reumatoidná artritída...),
- lieky (imunosupresíva – lieky potláčajúce imunitu, ktoré sa používajú napríklad pri transplantáciách orgánov).
Najčastejšími symptómami nízkej hladiny leukocytov sú: bolesti tela a hlavy, horúčka a zimnica.
Ako prirodzene zvýšiť hladinu bielych krviniek?
Ukázalo sa, že stredomorská diéta pozostávajúca z celých zŕn, ovocia, zeleniny, orechov, rýb, hydiny a obmedzeného množstva červeného mäsa pomáha zvyšovať hladiny bielych krviniek[2]. Potraviny, ako čučoriedky, jahody, zelená listová zelenina a huby môžu pomôcť znížiť riziko vzniku niektorých porúch imunity. Zároveň sú tieto potraviny dobrým zdrojom antioxidantov, ktoré môžu pomôcť podporiť funkciu zdravého imunitného systému.
Jedným z najčastejších spúšťačov oslabenej imunity sú zlé životné návyky. Fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu vedú k oslabeniu imunitnej odpovede.
Hladinu bielych krviniek môžeme zvýšiť aj pomocou výživových doplnkov s obsahom medi, omega-3 mastných kyselín, zinku a vitamínov skupiny B. Tvorbu bielych krviniek podporujú aj prípravky s obsahom liečivej rastliny echinacey.
TOTO B-komplex Forte
100 kapsúl s postupným uvoľňovaním
Herbex Bylinná čajová zmes Rakytník a echinacea
20x3 g nálevových vrecúšok
Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa alebo návod na použitie.
Zdroje:
[1] Low White Blood Cell Count | Its Impact On Your Health | LLS, (n.d.). https://www.lls.org/treatment/lab-and-imaging-tests/understanding-blood-counts (accessed November 26, 2022).
[2] Á. Hernáez, C. Lassale, S. Castro-Barquero, N. Babio, E. Ros, O. Castañer, A. Tresserra-Rimbau, X. Pintó, M.Á. Martínez-González, D. Corella, J. Salas-Salvadó, Á.M. Alonso-Gómez, J. Lapetra, M. Fiol, E. Gómez-Gracia, L. Serra-Majem, E. Sacanella, A. García-Arellano, J.V. Sorlí, A. Díaz-López, M. Cofán, R. Estruch, Mediterranean Diet and White Blood Cell Count—A Randomized Controlled Trial, Foods. 10 (2021) 1268. https://doi.org/10.3390/foods10061268
