Migréna patrí medzi najčastejšie ochorenia postihujúce ľudí v strednom veku (20 – 40 rokov). WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) migrénu dokonca zaradila medzi 20 najhlavnejších ťažkostí, ktoré ovplyvňujú život človeka natoľko, že nemôže vykonávať bežné denné aktivity a funkcie. Čo je migréna, aký má priebeh, ako sa lieči a ako jej predchádzať?
- Čo je to migréna?
- Aké sú najčastejšie príčiny migrény?
- Aké príznaky sprevádzajú migrénu?
- Čo pomáha na migrénu a ako sa jej zbaviť?
- Prevencia migrény
- Kedy ísť s migrénou k lekárovi?
Čo je to migréna?
Migrénu môžeme charakterizovať ako záchvatovitú, spravidla jednostrannú, pulzujúcu, veľmi intenzívnu bolesť hlavy, ktorá môže bežne trvať od niekoľkých hodín až do niekoľko dní. Bolesť hlavy je charakterizovaná ako tupá, bodavá alebo tlaková. Je to chronické ochorenie, ktoré postihuje mozgové cievy. Presnú príčinu vzniku migrény nepoznáme, ako ani jej vznik – je stále predmetom intenzívneho medicínskeho výskumu. Vieme len to, že dochádza k narušeniu rovnováhy prenášačov nervového vzruchu (najmä serotonínu), čím dochádza k nadmernému rozšíreniu ciev v mozgu, čo spôsobí opuch a následnú silnú bolesť.
Príznaky sa môžu prejaviť aj v iných častiach tela uvoľnením špecifických látok, čo má za následok vznik ostatných príznakov, ktoré nesúvisia s hlavou. U niektorých migrenikov môže byť sprevádzaná senzorickými príznakmi, ktoré sa označujú ako „aura“. Okrem príznakov spojených s bolesťami hlavy sa pri migréne vyskytuje aj nevoľnosť alebo vracanie či svetloplachosť a citlivosť na zvuky. Častejšie postihuje ženy ako mužov a aj keď sa s ňou väčšina z nás stretne maximálne niekoľkokrát v živote, migrenici tieto stavy zažívajú aj niekoľkokrát do mesiaca – preto je pre nich nevyhnutná liečba. Bolo preukázané aj to, že patrí medzi dedičné ochorenia (vo väčšine prípadoch).
Bežný atak migrény netrvá dlhšie ako 72 hodín. Ak stav trvá dlhšie, hovoríme o status migrenosus – v takomto prípade je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. V niektorých prípadoch je postačujúca len modifikácia liečby, v niektorých je ale potrebná hospitalizácia. Medzi jednotlivými záchvatmi nemajú ľudia zvyčajne žiadne ťažkosti, je to však individuálne a závisí to aj od konkrétneho typu migrény, liečby a spolupráce pacienta.
Aké sú najčastejšie príčiny migrény?
Ako bolo spomenuté, presnú príčinu migrény nepoznáme, poznáme len jej spúšťače. Medzi najznámejšie spúšťače migrény patria:
- genetická predispozícia (podľa rôznych zdrojov môže za 70 - 90 % prípadov),
- zmeny hladín hormónov (menštruácia, tehotenstvo aj menopauza),
- stres a iné silné emócie,
- nedostatok (aj nadbytok) spánku,
- nesprávne korigované chyby oka, úrazy hlavy a ochorenia mozgu,
- bolesti zubov alebo očí,
- rôzne pachy,
- slnečné žiarenie, iné prudké svetlo alebo blikajúce svetlá,
- zmeny počasia a tlaku, prípadne prostredia (napr. pri cestovaní do iných časových pásiem),
- fajčenie a alkohol, niektoré potraviny (čokoláda, káva, citrusy, plesňové syry, ktoré sú všetky bohaté na tyramín, a jedlá s vysokým obsahom glutamátu, napr. polotovary),
- hypoglykémia alebo drastické diéty,
- nadmerná fyzická záťaž,
- lieky (napr. antikoncepcia, liečivá s vazodilatačným účinkom – rozťahujúce cievy alebo dlhodobé a pravidelné užívanie liekov od bolesti).
Migréna môže byť aj príznakom iného (skrytého ochorenia) – napr. psychiatrického, neurologického alebo hormonálneho. Býva tiež prejavom pri užívaní omamných látok.
U detí sú migrény zriedkavejšie ako u dospelých, postihujú približne 3,5 – 5 % detí v školskom veku a jej prevalencia stúpa do 15 % v období adolescencie. Môže ich vyvolať horúčka, alergia alebo bakteriálna či vírusová infekcia. Vyskytnúť sa môžu aj u tehotných žien, najmä v prvom trimestri.
Aké príznaky sprevádzajú migrénu?
Príznaky migrény sa líšia od človeka k človeku, u niekoho sa ich vyskytuje viac, u niekoho takmer žiadne. Klasické príznaky, ako únava, stuhnutosť v oblasti krčnej chrbtice alebo nesústredenosť, môžu byť prítomné pred aj po ataku migrény. Migrénu vieme rozdeliť na tieto základné typy:
- Migréna s aurou – okrem bolesti hlavy sa vyskytujú aj poruchy zraku (svetelné škvrny a záblesky, prípadne výpadky časti zorného poľa a zrakové halucinácie), okrem toho môže dochádzať aj k prechodnému tŕpnutiu tváre alebo horných končatín. Ľudia trpiaci migrénami s aurou môžu mať počas záchvatu aj problémy s rečou a byť dezorientovaní.
- Migréna bez aury – typické príznaky migrény, ako silná bolesť hlavy, neschopnosť vykonávať bežné denné činnosti, nevoľnosť alebo vracanie, nadmerná citlivosť na zvuky a svetlo. Ide o najčastejší typ migrény.
- Chronická migréna – rozdiel medzi klasickou migrénou a chronickou je ten, že chronická migréna trvá 15 a viac dní za mesiac počas minimálne 3 mesiacov.
- Migréna s dočasnou paralýzou pred alebo počas štádia bolesti hlavy (nazývaná aj hemiplegická migréna, veľmi zriedkavá).
Celý priebeh migrény vieme rozdeliť do jednotlivých fáz, ktoré sa líšia svojimi príznakmi. Aj vďaka nim môžu migrenici na svoj stav včasne reagovať a v niektorých prípadoch zabrániť prepuknutiu štádia bolesti hlavy. Má 3, resp. 4 fázy (pokiaľ hovoríme o migrenikoch s aurou):
- Prodromálne štádium – nastáva niekoľko hodín pred nástupom samotného ataku migrény a prejavuje sa nepokojom, podráždenosťou, potením, únavou a malátnosťou.
- Štádium aury – vyskytuje sa len u ľudí, ktorí trpia migrénami s aurou (približne 20 - 25 %), ako bolo vyššie spomenuté, prejavuje sa zrakovými, sluchovými a rečovými poruchami. Nastupuje asi 15 minút pred začiatkom ataku migrény.
- Vlastná bolesť hlavy – vrcholná fáza migrény. V prípade ľudí trpiacich migrénami bez aury nastupuje hneď po prodromálnom štádiu.
- Fáza zotavenia/terminálna fáza – fáza po ataku migrény, kedy bolesť odznieva a nasleduje únava a vyčerpanie.
Čo pomáha na migrénu a ako sa jej zbaviť?
Základnou prvou pomocou pri ataku migrény je pokojový režim, ticho, prítmie – prostredie, ktoré nevytvára dráždivé podnety pre zmyslové orgány. Netreba zabúdať ani na dostatočný pitný režim a primerané množstvo spánku. Dobré je odpočívať vo vyvetranej a chladnejšej miestnosti. Niekomu pomáha aromaterapia.
Hanus Silica Mätová lúka Úľava pri migréne
20 ml esenciálny olej
Aromatica Kosmín Gél s levanduľou pri bolestiach hlavy
25 ml bylinný gél
Hanus Silica Levanduľové pole Uvoľnenie, spánok
20 ml esenciálny olej
U miernejších foriem sa na tlmenie príznakov krátkodobo využívajú analgetiká a nesteroidné antiflogistiká - NSAIDs (pomáhajú tlmiť bolesť a pôsobia aj protizápalovo). Pokiaľ to váš zdravotný stav dovoľuje, uprednostnite liekové formy s rýchlejším nástupom účinku – mäkké kapsuly, granuláty, šumivé tablety alebo perorálny prášok (bez potreby zapíjania), ktorých nástup účinku je do 15 až 30 minút. Dostupné a veľmi efektívne sú kombinované prípravky, ktoré obsahujú viacero liečiv z rôznych farmakoterapeutických skupín. Veľmi obľúbená je kombinácia paracetamol + kyselina acetylsalicylová + kofeín (kofeín v tomto prípade funguje najmä ako koanalgetikum – podporuje účinok paracetamolu a kyseliny acetylsalicylovej), prípadne kombinácia ibuprofénu a paracetamolu a pod.
Panadol Migréna Proti bolesti hlavy
20 tabliet
Panadol Ultra Rapide Proti silnej bolesti
24 šumivých tabliet
Panadol Extra Rapide Proti bolesti
12 šumivých tabliet
Nurofen Rapid 400 mg Capsules
30 mäkkých kapsúl
U ťažších foriem sú dobre tolerované tzv. triptány, prípadne opiodiné analgetiká a antagonisty dopamínu. Na zmiernenie vracania a nevoľnosti možno užiť antiemetiká – liečivá proti vracaniu (napr. metoklopramid, domperidón).
Rimbaba obyčajná je rastlina rastúca po celej Európe. Z hľadiska migrény sa ako najdôležitejšie obsahové látky javia partenolidy. Partenolidy pravdepodobne pôsobia tromi mechanizmami účinku – protizápalovo, účinkujú na trombocyty (krvné doštičky) a blokujú väzbu nervového prenášača serotonínu na jeho receptor. Keďže pôsobia sťahujúco na cievy, dokážu zmierniť atak migrény. Rimbaba sa môže použiť aj preventívne, aj počas už prebiehajúceho záchvatu. Opatrnosť by mala byť pri súčasnej liečbe liečivami proti zrážaniu krvi. V tehotenstve je jej použitie kontraindikované. Naďalej je však súčasťou intenzívneho výskumu.
Prevencia migrény
Najlepšou liečbou migrény je vyhýbanie sa spúšťačom (teda prevencia), vďaka čomu môžeme ochorenia stabilizovať. Sprievodná terapia závisí od intenzity aj frekvencie. Netreba zabúdať ani na doplnkovú liečbu a režimové opatrenia.
Migrenici sú často nútení užívať aj preventívnu (profylaktickú) terapiu. K profylaktickej liečbe môže pristúpiť pacient, u ktorého sa vyskytujú minimálne 4 dni atakov stredne ťažkej až ťažkej migrény v mesiaci, prípadne taký, ktorý trpí 6 – 8 dní v mesiaci bolesťami hlavy a bežná liečba je u neho neúčinná. Preventívnu liečbu môžu podstúpiť aj ľudia s ťažkými neurologickými príznakmi alebo v prípade kontraindikácií konvenčnej liečby. Patria sem niektoré liečivá používané na terapiu vysoké krvného tlaku (blokátory kalciových kanálov, betablokátory), antidepresíva alebo antiepileptiká (valproát, gabapentín, topiramát). Trendom posledných rokov je používanie monoklonálnych protilátok, ktoré pôsobia proti CGRP (Peptid súvisiaci s génom kalcitonínu; základný a kľúčový faktor rozvoja migrény). Podmienky, ktoré musí pacient splniť, aby mu takáto liečba bola schválená lekárom, sú:
- farmakorezistentná migréna – zlyhanie liečby minimálne dvomi profylaktickými liekmi uvedenými vyššie po minimálne 3 mesiacoch podávania,
- intolerancia, prípadne kontraindikácia vyššie spomínaných profylaktických liekov,
- pacienti s diagnostikovanou chronickou (viac ako 15 dní v mesiaci) alebo epizodickou (4 – 14 dní v mesiaci) migrénou,
- vek 18 a viac rokov.
Účinnosť takejto liečby sa hodnotí po 3 mesiacoch, pričom po každom mesiaci musí klesnúť počet atakov migrény najmenej o polovicu. Pokiaľ sa tak nestalo, liečba sa po 3 mesiacoch ukončí. V súčasnosti sa však uvažuje aj o podaní 2 monoklonálnych protilátok s rôznym mechanizmom účinku, zatiaľ je to v štádiu výskumu. Podávanie týchto liečiv je kontraindikované u tehotných a dojčiacich žien, pri ťažkých psychických, srdcových a mozgových ochoreniach a u ľudí závislých od drog a alkoholu.
Všetky lieky zo spomínanými liečivami (okrem klasických dávok paracetamolu a NSAIDs) sú viazané na lekársky predpis. Ich potrebu indikuje lekár, najlepšie neurológ.
Ako doplnková liečba a zároveň prevencia výborne pôsobí horčík (magnézium). Migrenici majú v krvi prirodzene menej horčíka ako ľudia, ktorí migrénami netrpia. Pri voľbe magnézia uprednostnite organické formy (soli horčíka s kyselinou orotovou – orotáty, s kyselinou citrónovou – citráty, prípadne s kyselinou mliečnou – laktáty) alebo chelátové formy (bisglycinát), keďže majú preukázané lepšie vstrebávanie. Horčík je výhodnejšie podávať viackrát denne v nižších dávkach, keďže telo nedokáže naraz využiť vysoké dávky horčíka a prebytočný horčík sa vylúči. Pokiaľ dobre netolerujete perorálne formy (tablety, granuláty a pod.), existujú aj lokálne formy – olejové spreje s obsahom horčíka. Aplikovať ich môžete na spánky, prípadne na iné časti tela, nielen pokiaľ trpíte migrénami, ale aj po intenzívnej svalovej námahe. Na posilnenie nervových vláken môžete dopĺňať aj vitamíny skupiny B (B-komplex, najmä vitamín B6 – pyridoxín, B9 – kyselina listová a B12 – kyanokobalamín).
TOTO Magnézium B6 Forte
60 kapsúl s postupným uvoľňovaním
Režimové opatrenia zahŕňajú:
- vyhýbanie sa stresu, dostatočná psychohygiena,
- vyhýbanie sa spúšťačom migrény,
- pravidelný spánok,
- pravidelnú a vyváženú stravu a dodržiavanie pitného režimu,
- pohyb na čerstvom vzduchu (tiež výborný ako psychohygiena).
Kedy ísť s migrénou k lekárovi?
Pokiaľ sa migrény opakujú často a sú veľmi silné, odporúča sa navštíviť lekára, ktorý dokáže určiť presnú príčinu ochorenia a stanoviť adekvátnu liečbu, ktorá pomôže či už preventívne, alebo počas atakov migrény. Predtým, ako idete za lekárom, mali by ste si viesť vlastný záznamník migrén, na základe ktorého vie lekár lepšie odobrať anamnézu, a tým vás rýchlejšie nastaviť na vhodnú liečbu. V dnešnej dobe existuje už aj elektronický záznamník v podobe aplikácie Migréna Kompas. Do záznamníka by ste si mali zapisovať:
- ako často sa u vás migréna vyskytuje,
- aká je intenzita bolesti,
- aké sprievodné príznaky sa pri záchvate vyskytli,
- čo ste v ten deň jedli alebo pili,
- prípadne iné podnety, ktoré mohli byť potenciálnymi spúšťačmi.
Pri stanovení diagnózy sa okrem anamnézy môžu využiť aj zobrazovacie metódy (RTG, CT, prípadne MRI).
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo zdravotníckej pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a návod na používanie a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.
